Vtáčia akadémia

Tento rok si pripomíname 100 výročie ornitológie v Česku aj na Slovensku. V tejto spomienkovej časti sa dozviete veľa zaujímavého, napríklad: kde je Ostrov kormoránov, koľko vtákov sa okrúžkovalo v 30.rokoch minulého storočia, ako je možné, že na Sĺňave kedysi hniezdilo 50 tisíc čajok na troch hektároch, kde sú u nás Parížske močiare, ktoré už viac ako 200 rokov pomáhajú nie len vtákom. Prečo Ostrov orliaka morského zostal chráneným územím, aj keď u nás orliak roky nehniezdil, čo spôsobil gróf Pálfy, keď na Slovensko zavolal francúzskeho inžiniera, alebo, ako sa za tie roky zmenil systém sčítania vtáctva. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prichádzajú s informáciami z minulosti, ktoré sú funkčné dodnes a to je skvelé.

Odborníci majú veľa indícií, prečo to vtáky robia, ale stále to skúmajú, pretože okolo tohto fenoménu je veľa neznámych. Dnes si povieme aj o tom, že lastovičky u nás zahniezdil druhý a možno aj tretí krát, alebo prečo nie sú plamienky driemavé zo ZOO smutné, keď im na výcvik zoberú mláďatá. Povieme si či je v poriadku, keď mačky lovia vtáky, že v Česku našli výra rekordéra a spoznáme jednu z najväčších skládok na svete. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku v podcaste Vtáčia akadémia.

A vtáky tam budú mať skutočný luxus. Dnes si povieme, aj to, že Ďuro sa mýli a vtáky rozďobú ovocie z úplne iného dôvodu, ako si myslel, že bociany v Košeci mali vlastne šťastie, pretože to mohlo dopadnúť horšie, dnes spoznáme murárika červenokrídleho a v Paríži spievajú niektoré druhy vtákov na vyšších frekvenciách, ako niekde na francúzskom vidieku. Ak chcete vedieť prečo, dajte si vtáčkarskeho eléva Ďura Saba a Romana Slobodníka z Ochrany dravcov na Slovensku.

Na Novom Zélande chránia endemické vtáky pred vtáčou chrípkou tak, ako nikde inde na svete. V Škótsku majú nové, veľmi zvláštne, povolanie. Zamestnali tam prvého cára čajok. Čo vlastne bude robiť? Dnes si povieme prečo aj tento rok platí, že koľko dostupných hrabošov, tak toľko mláďat sokola červenonohého. Pripomenieme si, ako pomôcť v lete vtákom s vodou a predstavíme si ďubníka trojprstého. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa vás nevedia dočkať. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Hlavný hrdina dnešnej časti je lelek lesný. Má malý zobák, véélikánske ústa a povery hovoria, že po nociach cicia kravské a kozie mlieko. Nie, nerobí to. Ale dozviete sa, prečo je lelek nočný predátor, prečo je ho na Slovensku málo, ako pomáha pri jeho pozorovaní termovízia, a prečo mu v budúcnosti môžeme ďakovať za záchranu lesov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov lelka ešte nevidel a tak Ďuro Sabo zavolal "lelkológovi" Richardovi Schnürmacherovi, doktorandovi na Katedre zoológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského a Výskumnej skupiny behaviorálnej ekológie a ekofyziológie na Univerzite v Antverpách.

Hniezdna sezóna vrcholí. Okrem dravých vtákov sa Roman Slobodník venuje aj bocianom. V spolupráci s energetikmi obieha ich hniezda. A že je to drina! Okrem krúžkovania mláďat odstraňuje aj špagáty, ktoré by im mohli ublížiť. V dnešnej časti si viac porozprávame aj o kavkách a opíšeme vám úžasnú novinku, na ktorú prišli vedci skúmajúci, ako vtáky vnímajú zemský magnetizmus. Juraj Sabo a Roman Slobodník sa stretli a nahrali nový diel podcastu Vtáčia akadémia od Ochrany dravcov na Slovensku. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.#spolupraca #3DodESK

Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka kramerovho (alexandra malého), ktorého by sme vo voľnej prírode na Slovensku nechceli a dnes sme sa rozprávali aj o tom, koľko vážia vtáky. Aj pri tejto váhovej téme je veľa zaujímavostí. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme. Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá, takže všetko dobre dopadne. Dnes si povieme koľko vtákov má v sebe olovo a prečo. Tie čísla vás určite prekvapia. Čo sa dialo na tohtoročnom "Big day", pohovoríme o labuti malej menom Galina, ktorá odborníkom dáva skvelé dáta o tom, ako a kde žijú labute. A na záver spoznáme sojku škriekavú. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro hovoril. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu. V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu vešania búdok na stromy, ale aj to, že jeden pár dravých vtákov loviacich hrabošov môže zachrániť ročne až jeden a pol tony obilia. Povieme si aj to, že odborníci už zrejme vedia, kde je problém s kukučkami, ktoré sa na Britských ostrovoch strácajú, a predstavíme si aj „obyčajného“ vtáka na Slovensku. Ďuro Sabo v debate s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli. Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú spevavce, a dnes spoznáme nového vtáka, ktorý sa volá penica fúzatá. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa rozprávali o veciach, nad ktorými často rozum stojí. Obrazne. :) Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácia E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Keď pozorujeme vtáky, netrénujeme len oči, ale aj mozog. Netvrdíme to my, ale odborníci. Vtáčia chrípka sa nedávno objavila v Antarktíde aj v Španielsku. Čo to znamená pre bociany, ktoré práve prilietajú na Slovensko a do okolia? Prečo vtákom škodí ropa na perí a ako sa jej môžu zbaviť? Českým vtákom roka sa stal bežný druh, ktorý sa v angličtine nazýva „blackcap“, teda čierna šiltovka. Vie, o ktorom druhu je reč? Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prinášajú odpovede v ďalšej časti nášho podcastu. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodE.SK

Každý vták aspoň raz za sezónu mení perie. Viete, ktoré druhy preperujú častejšie, kedy sa to deje, prečo sú vtáky počas preperovania veľmi zraniteľné, a prečo je to u dravcov úplne inak? V dnešnej časti si tiež povieme, že ak máte na záhrade vtáčiu búdku je najlepší čas ju vyčistiť a pripraviť na sezónu, vedci zistili, že prechádzka v prírode so spevom vtákov pomáha odbúravať stres a v Poľsku sa snažia obmedziť množstvo holubov vďaka špeciálnej antikoncepcii. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku odpovedal. Spolu sa tešia, že si ich pustíte a dozviete sa niečo nové. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodE.SK

Aj o tom sa budeme rozprávať v dnešnom podcaste. Ak uvidíte krátke video, v ktorom vták priletí k ľuďom a chce pomôcť, je to hlúposť. Nič také sa nikdy nemôže stať. Sabrina sa v Montreale išla prejsť, objavila červienku z Európy, ktorá sa v Kanade nevyskytuje a senzácia bola na svete. Dnes si predstavíme nelietajúceho papagája z Nového Zélandu, ktorých celosvetová populácia je už len 250 jedincov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo v podcaste Vtáčia akadémia.

Ak nájdete na kríkoch napichnutý hmyz, môže za to strakoš. Je to možno mierne hororové, ale on si ho tam ukladá do zásoby. Dnes si povieme aj prečo si chriaštele v zime pochutnávajú na mŕtvych rybách, prečo sa žeriavy zdržali na Slovensku, keď cez nás len prelietavali, a prečo robia objavy v Čade francúzski odborníci. Im sa totižto chce behať po púšti)) Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro odpovedal.

Je skvelé, že ten čo mu dal meno jeho štebotanie počul ako čeče, pretože niekto ho počuje ako gege, alebo meme. Stehlíka čečetku si dnes bližšie predstavíme. Okrem toho si povieme, aké čísla máme z tohtoročnej vtáčej hodinky, zistíme, že to, čo sme si mysleli, že evolúcia dokáže za stovky rokov, stihla v americkej populácii kolibríkov za pár desaťročí a v Británii chcú odborníci odstrániť v prírode papagáje, ale verejnosť je proti. Akurát tie papagáje tam nemajú čo robiť a spôsobujú v prírode chaos. Ale vraj sú také miléééé. Roman Slobodník ako majster odborného slova a Ďuro Sabo ako ten čo sa pýta. Dajte si Vtáčiu akadémiu. ilustračná foto: glezg hrubozobý (R.Slobodník)

Najnovšia vedecká štúdia obrátila doterajšie poznatky naruby. V zime vtáky fungujú úplne inak, ako si odborníci mysleli. Napríklad sýkorky si vedia úmyselne znížiť telesnú teplotu, aby prežili silné mrazy. A dokážu toho omnoho viac. Dnes si povieme aj to, kde sú v tomto období vtáky a ako prežívajú zimné počasie, ako sú na tom tie vodné, a predstavíme si bradáňa žltohlavého, ktorého ste ešte asi nevideli ani nepočuli. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku vám ponúkajú ďalšie zaujímavé počúvanie.

A v dnešnej časti vyvrátime práve jednu takú o strakách. Ak pri ceste uvidíte sedieť hnedého dravca s bledým golierom, tak je to myšiak hôrny. Ďuro ich videl veľa a už konečne vie, aký druh to je. Dnes si povieme aj to, že vďaka vysielačkám sa zistilo, že britské kukučky zimujú inak ako si odborníci roky mysleli. A vo Francúzsku sa spojili odborníci so samosprávou a múdro sa budú starať o prírodu. Predstavíme si hadiara krátkoprstého. A aj v roku 2026 sa na vás tešia Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. ilustračná foto: hadiar krátkoprstý (R. Galáš)

75 ročná albatrosia dáma, nielen, že žije, ale aj túto sezónu bude opäť hniezdiť. Asi je z iného vesmíru a nie len odborníci nad ňou híkajú. Dnes si povieme aj čo u nás robia vtáky, ktoré na našom území zimujú. Prečo je lepšie pozorovať vodné vtáky v zime. Ako je možné, že vrany vo Švédsku čistia za potravu mesto od cigaretových ohorkov a dnes aj zistíme, že tá "naša" kukučka je jedna z mála, ktorá dáva svoje vajíčka do cudzieho hniezda. Iné kukučky to tak často nerobia. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku urobil čaj Ďurovi Sabovi a vkusne pokecali.

Čo ukázalo krúžkovanie? Dokážu sa vtáky s chorobami vysporiadať alebo to pre ne znamená rozsudok smrti? A predstavíme vám aj nový druh, bradáňa žltohlavého. Vyskytuje sa aj na Slovensku? Ďuro Sabo sa pýtal a ako vždy, Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku mu odpovedal. Fotku, ktorú spomíname v tejto epizóde, nájdete na našom webe: www.dravce.sk

Už je len na Faunistickej komisii, aby to schválila. Dnes si povieme aj to, že chránené územie ešte neznamená, že je všetko tak, ako má byť . A predstavíme vám aj nový druh potáplice, pretože príroda si cestu našla. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, pri ovocnom čaji odpovedal.